Musime ho dostať!

13. září 2016 v 20:53 | *paprcka* |  Vianoce na Rokforte
Mhhh..čo napísať? Teším sa na vaše názory. Nebojte sa byť poriadne kritický! Chcem vedieť čo si o tom myslíte, ako to vnímate, čo sa vám páči a naopak čo by ste zmenili. Pravdivo. Rozpačitý Len smelo! Pustite sa do mňa Smějící se!
No každopádne ako vždy - dúfam že sa to dá čítať a že tých negatív nebude veľa.




Ráno som vstala príliš skoro.
Lea ešte chrápala vo vedľajšej posteli. Bola som príliš hladná aby som ju čakala a tak som sa obliekla a šla na raňajky.
Hrad bol krásne vyzdobený, vyzeral neskutočne.
Okolo vianočných stromčekov, ktoré Hagrid dal do každého prázdneho kúta v hrade, sa vznášali drobné svetielka. Vôňa ihličia všetko príjemne prevoňala.
Prestretý bol len jeden jediný stôl pretože väčšina študentov išla na prázdniny domov.
Usadila som sa na samom konci, čo najďalej od Slizolinčanov a Oskara. Statočne som sa tvárila že ho nevidím keď mi kýval.
Cítila som sa ako posledná špina, až ma prešla chuť do jedla, ale jeho prítomnosť mi nebola príjemná.
Nabrala som si ovsenú kašu, nestihla som z nej ani odjesť a už sa veľkou snieňou ozýval hlasný smiech prichádzajúcich Záškodníkov. Profesorka McGonagallová ich prepichla ostrím pohľadom, ospravedlňujúco sa na ňu usmiali sa usadili sa oproti mňa. Zborovo ma pozdravili . " Ahoj ! "
"Ahojte," zamrmlala som.
"Ako si sa vyspinkala?" Otravoval ma Potter.
"Dobre." odsekla som.
Potom si Potter konečne zapchal usta hriankou.
Prplala som sa lyžičkou v kaši keď sa pri mne ozvalo veselé Oskarové " čauko! "
Lyžička mi od šoku vypadla z prstov. "Ahoj... "
Sadol si na stoličku veďľa mňa.
Potter ho prepichol zúrivým pohľadom. Mlčky nás sledoval.
"čo robiš poobede?" usmieval sa ako mesiačik na hnoji.
"Ja... " Snažila som sa rýchlo vymyslieť nejakú výhovorku.
"Bude ma doučovať z dejín mágie." ozval sa Black a z očí mu ´šľahali blesky.
"Ano." Vďačne som sa naňho usmiala.
Oskar naňho nepatrne zazrel, asi si myslel že si to nevšimnem. "A večer?"
"Sľúbila som kamarátke že si zahráme rachotiacu sedmu." klamala som ďalej, čudujúc sa prečo mi Black pomohol.
"Och," rezignovane si vzdychol Oskar." tak niekedy inokedy."
Keď Lily do raňajkovala: James .
"Vidiš, ani ona s nim nechce mať nič!" konštatoval Tichošľap.
"Ignoroval našu hrozbu!" hneval som sa.
"Lily sním nechce mať nič, nemohli by sme ho nechat tak?" prosebne sa spýtal Námesačník.
"A stratíme rešpekt!" vyprskol som.
"Spravíme z neho odstrašujúci príklad.." povedal Tichošľap.
Videl som ako si Namesačník zahryzol do jazyka aby už nič nepovedal.
"Ja sa na tom podieľať nebudem!" oznámil Remus po dlhej chvíli romýšľania.
"Ako mysliš, braček." prikývol som.
Keď nechce nikto ho do toho nebude nútiť. On vie čo robí...aspoň si to myslí.
Lily :
Sedela som na posteli a čítala keď rozrazila dvere nahnevaná Lea.
"čo sa stalo?" spýtala som sa prekvapene.
"čo sa stalo?" dramaticky zopakovala a hodila sa na posteľ." to mi povedz ty!"
"čo?" nechápala som ju.
"Prečo ťa Oskar Freeman pozdravuje?" zavrčala. Pravím okom jej výstražne šklbalo. "Nie.. radšej mi to nehovor! Nechcem to vedieť." Pokrútila hlavou a objala plyšového maca. "Drž sa od neho ďalej."
"Veď sa aj držím. Nechce mi dať pokoj."
"Ja ho.. " Rozčuľovala sa ďalej Lea. "Ten.. " Macka takmer udusila v silnom zovretí.
"čo sa medzi vami stalo?" spýtala som sa.
"Nič.." Pokrútila hlavou.
"Toto nevyzerá ako nič."
"Je mi jedno ako to vyzerá....Proste je zlý!"
"Veď si ho chcela."
"Nechcela...prestaň!"
"Nikomu to nepoviem!" sľúbila som.
Na to sa nahnevane postavila z postele, macka hodila o zem a odišla.
Remus:
"Ahoj," pozdravil som Leu. Akoby ma nepočula hodila sa do kresla veďľa mňa.
"čo sa stalo?"
"Nič!" odsekla a po líci sa jej skotúľala drobná slzička. "Som v pohode." Hlas sa jej triasol od potláčaných vzlikov. "Mal by si povedať Potterovi že Oskar Freeman ide po Lily."
"On to už vie."
"Dobre..keď bude potrebovať pomoc nech sa ozve."
"čo?" Nechápal som.
"Aby toho magora ..."Nedopovedala lebo ju ovládol plač.
"No tak..." utešoval som ju.
Ona len pokrútila hlavou a prudko sa nadýchla. "Znásilnil ma."
Spustila nezastaviteľný vodopád slz.
V šoku som ju objímal neschopný spracovať to čo mi povedala. Chvíľu som si myslel že je to žart. Veľmi zlý žart!
No potom som to pochopil. Naozaj ju znasilnil. Oskar ju znásil. A ja som sa ho zastával. Striaslo ma náhlim odporom k tomu hnusákovi.
Prudko som vdýchol jej sladkú vôňu. "To bude dobré!" skúšal som ju o tom presvedčiť no sám som tomu neveril.
Sirius:
Práve sme s Jamesom preberali posledné detaily k zajtrajšiemu plánu keď prišiel Remus. Tváril sa akoby ho niekto udrel do tváre.
"čo sa deje?" okamžite sa spýtal všímaví Parohač.
Namesačník mu opätoval bezradný pohľad. Rukou si prehrabol vlasy ako Paroháč keď vidí Evansovú.
"Musime ho dostať," zavrčal nezvyčajne nebezpečne.

James-
Lea sedela pokojne vedľa Lily akoby nič.
"Vôbec to na nej nevidno.." šepol mi Sirius.
"A ako by to na nej malo byť vidno?" zavrčal Remus podráždene. Sirius ho týmito nemiestnimi poznámkami už hneval.
"Ja neviem.." zamrmlal Tichošľap a zamyslene ju pozoroval. "Je nejaká veselá."

"Nemôže celý zvyšok života preplakať!" Mračil sa Remus.
"Možno si to vymyslela.." Tichošľap Greenovú nikdy veľmi nemusel ale toto už preháňal.
"Premerlina a na čo by to asi tak robila?" zasiahol som skôr akoby sa stihol vykresliť ešte viac ako bezcitné prasa.
" Freeman je magor a bodka. Od začiatku som vedel že čo je zač." Poslednú vetu som adresoval Námesačníkovi. Námesačník je vždy strašne naivný keď si myslí že v každom človeku je dobro.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 SáraD. SáraD. | E-mail | Web | 13. září 2016 v 23:06 | Reagovat

No, zajímavé pokračování, povedlo se to a já se moc těším na pokračování, co Oskarovi provedou, snad bude brzy.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama