Kamoš Oskar

2. září 2016 v 11:06 | *paprcka* |  Vianoce na Rokforte
čus , ľudia :) Dlho som nič nepísala tak budte prosím zhovievavý .Tie dva mesiace bez školy mojej gramatike veľmi neprospeli ... (Práve som chcela napísať nepísala s Y ! )
Táto poviedka mala byť pôvodne jednorázová ale akosi som sa rozpísala. Budem sa snažiť ju dokončiť lebo zatiaľ som žiadnu kapitolovku nedokončila takže mi držte palce :D alebo aj nie .. je to na vás . Veľmi som sa to všetko snažila napchať sem ale nedalo sa ... hlavne keď nemám premyslený záver . No každopádne dúfam že nie som stratený prípad a bude sa to dať čítať .



Sedela som v klubovni a sledovala snehové vločky tancujúce za oknom . V krbe veselo pukotal ohník a svojím teplom mi zohrieval skrehnuté nohy .
Keď som odchádzala od Hagrida prepadol ma Black s Potterom ktorý sa guľovali hlava nehlava .
Ako sa mi vlasy sušili vlnili sa .
"Pre Merlina , Lily ! " zvolal Remus keď ma uvidel .
Musel byť na mňa hrozný pohľad , nenamáhala som sa ani prezliecť .
"Ani sa nepýtaj , " odsekla som nahnevane a z oka sa mi vykotúľala drobná slzička . " Kedy mi už dajú pokoj ? "
Remus otvoril ústa že niečo povie ale hneď ich zatvoril, nevediac čo na to povedať . Vedel že nemá zmisel ich obhajovať a tak len vytiahol z vrecka prútik aby ma vysušil .
"Myslela som že aspoň cez zimné prázdniny zmiznú .. " šepla som opatrne aby sa mi netriasol hlas .
"Rokfort je cez Vianoce najkrajší , " skonštatoval Remus , " to sa nedá nechať ujsť . "
"Kebyže viem že tu ostanú idem radšej domov ..k Petúnii . "
"Sú ako deti , " prikývol opatrne Remus " ale nemyslia to zle. "
"To určite , " odfrkla som si " Veď som len skoro dostala zápaľ pľúc . "
"A ako s Petuniou , " menil tému .
"Nijako . " pokrútila som hlavou . " Mama síce v listoch píše že ma pozdravuje ale ja viem že to tak nie je . "
"Ona to raz pochopí , " utešoval ma .
"To si nemyslím. " Ďalšie slzičky sa mi kotúľali po tvári . "AK ti to nevadi .. " Postavila som sa na odchod . Nechcela som ho otravovať mojimi emocionálnymi výlevmi .
Nespravila som ani dva kroky keď cez portrétový otvor vošiel na nitku premočený Potter s Blackom . Všade za sebou nechávali mokré stopy . Vyvalili sa do kresielvedľa Remusa .
"Neodchádzaj , Evansováááá ! " hučal za mnou Potter . Pridala som do kroku aby si nevšimol že plačem . To by mi ešte chýbalo , ešte rok by mi to vyhadzoval na oči .
Naša izba bola prázdna , Lea sa našťastie niekde flákala a ostatné baby išli na sviatky domov , takže som sa mohla vyplakať dosýtosti .
Kým Lily plakala : James -
"Kde šla ? " spýtal som sa Remusa a osušil sa . "Vždy keď prídem odchádza . "
"Ty sa jej čuduješ ? " Zdvihol jedno obočie Remus . "Otravuješ ju ! "
" Otravujem ? " Vyvalil som naňho oči . " A čo mám robiť aby si ma všimla ? Sedieť a čušať ? " Ach , ten Remus.
"Určite nie ju zguľovať a čudovať sa prečo odchádza keď ty prichádzaš ! " Vyzeral dosť nahnevane .
"Veď sme sa len hrali . " Zastal sa ma Tichošľap . Aspoň niekto .
"Poznám vaše hry , " uškrnul sa Remus podráždene .
"O čo ti teraz ide Remus ? " ostražito som sa opýtal .
"Snažím sa ti vysvetliť že Lily je dievča . Nežné a krehké stvorenie .. "
Sirius ho prerušil výsmešným prsknutím . "Nežne ma pochovala pod kopou snehu , nežne mi skoro vybila zuby "
"čo mala robiť ? James ,ked ju chceš získať musíš byť milý , pozorný a citlivý . Nie na ňu kričať cez celý hrad a robiť si z nej srandu . "
"Niečo na tom bude . " Opatrne uznal Tichošľap po chvíľke zamyslenia. " Ešte nikdy som nezbalil babu na - HEj Evansová dáme rande - ! "
"Ale Evansová nie je ako ostatné .. " namietal som .
"To nie , preto musíš byť ešte jemnejší. "
Keď Lily doplakala : Lily-
Ked som v zrkadle zbadala svoju opuchnutú červenú tvár ďakovala som všetkým božstvám že je už tma .
Natiahla som na seba kabát a vyšla z izby ignorujúc večierku .
V klubovni sedel Potter s Remusom a pár prvákov ale nikto si ma nevšímal .
čerstvý vzduch mi urobil dobre . Zimnné čižmičky mi vržďali na čerstvo napadnutom snehu a zanechávali v ňom otlačky. Z Hagridovho komína sa dymilo ale okná mal tmavé takže už určite spal alebo zašiel na pohárik .
Hviezdy zdobili čiernu oblohu svojím svetlom a mesiac na ne dozeral . Všetko bolo ako má byť , ako v rozprávke , ako v Rokforte .
Išla som po vychodenom chodníčku nevedno kam , až ma nohy zaviedli k schodom vedúcim do soviarne kde sovy čakali na listy ktoré môžu doručiť .
Soviareň bola takmer prázdna . Jasné na Rokforte ostala len hrstka študentov a len hrstka z tej hrstky mala sovu a len hrstka z hrstky z hrstky mala sovu tu a nie na ceste s listom . Jasné , Vianočné priania sa nepošlú samé .
Zaujala ma krásna sivá sovička sediaca na okennom výklenku . Hlávku mala sklonenú pod krídlom , iste oddychovala po dlhej ceste . Na perí sa jej leskol sneh ktorý sa pomaly topil .
Opatrne som k nej podišla bližšie aby sa nezobudila no márne .
Bystrá sovička hned otvorila očká a veselo zahúkala . Zdvihla som k nej skrehnuté prsty a jemne ju pohladila po mokrom perí .
"Máš za sebou dlhú cestu , však moja milá... " prihovorila som sa jej .
"Páči sa ti ? "" ozval sa spoza mňa hlas . Nespoznával som ho .
"Je krásna . " Otočila som sa na usmiateho siedmaka z Bystrohlavu . Bol najlepším bystrohlavským metlobaovým hráčom ale nevedela som si spomenúť na meno . Lea mi o ňom už básnila .
"Práve sa vrátila od strýka z Paríža .. asi sa veľmi nepoteší že ju znova pošlem preč . " povedal so šibalským usmevom . " Som Oskar . " Pristúpil ku mne bližšie a ja som mu ustúpila aby som nezavadzala.
"Lily . "
"Teba som tu ešte nevidel , si nová ? " Privezoval sovičke na nohu lístoček .
Trochu ma prekvapilo existuje niekto na Rokforte kto ma nepozná z večných hádok s Potterom ,ktoré si často krát vypočuje celý hrad a potom nás ohovára . Ale bolo to milé prekvapenie .
"Nie .. "
"Divné , takú krásnu babu by som si určite pamätal . " Nežne pohladil sovičku a tá odletela do sveta .
Flirtoval som nou , uvedomila som si po chvíli nevediac či ma to tešilo alebo nie.
"Je tu dosť zima " povedal ked som dlho mlčala .
Mal pravdu . Pohla som sa k východu v tej istej chvíli ako on . Sladko sa usmial a pustil ma prvú
"Z ktorej fakulty si ? " pýtal sa ked sme sa spoločne predierali do hradu .
"Z Chrabromilu . " šepla som potichu , nechcela som aby počul ako mi drgocú zuby .
"Ja som z Bystrohlavu. " uškrnul sa akoby som to nevedela . " Niekedy by sme sa mohli niekde ...porozprávať . Poznám nádherné miesto .. "
"Určite , " váhavo som mu opätovala úsmev .
Očividne mu odľahlo . Odprevadil ma až k Chrabromilskej klubovni .
"Dobrú noc .. " poprial mi práve vo chvíli ked sa portrét otvoril a hádajte kto sa objavil .
"Hej , Evansová , " začal Potter no zasekol sa ked uvidel môjho spoločníka .
"Ahojte , " pozdravil Záškodníkov priateľsky Oskar .
Videla som ako Remus dlhým prstom štuchol Pottera do rebra aby sa prebral .
"čáááw , Oskar ... Lily , " trochu sa zakoktal, " čo vy dvaja ...tu to takto pospolu ..? "
Chcela som niečo povedať no Oskar ma predbehol .
"Odprevádzam Lily , hrad je v noci nebezpečný ."
"To iste , " nevedel zamaskovať uškrn Black a na rozdiel od Pottera sa nepokúšal hrať na kamaráta .
" Už sa teším na ďalší zápas , ako vás zas porazíme . "
Oskar sa zdvorilo usmial , " aby to nebolo opačne . "
"My už pôjdeme , " Ťahal svojich kamarátov preč Remus , ked sa vzdialili bolo počuť ozvenu ich hlasov
ako o niečom horlivo diskutujú .
"Aj ja radšej pôjdem ... Ktovie kto z tade ešte vyjde , "uškrnul sa Oskar .
"Dobrú noc .. " Rozlúčila som sa s trošku hraným usmevom .


Ked Lily vošla do klubovne : Sirius -
"Ten slizký .. " rozčuľoval sa Paroháč . "ktovie čo spolu robili . "
"James , Oskar je fajn chalan , " zastával sa ho Remus.
"Chalan ! " Výstražne zdvihl prst do vzduchu Paroháč ."A tým ide vždy len o jedno.Videl si ako na ňu zízal ? "
Chytil som ich oboch odzadu za habity aby zastali .
"čo je ? " vyvaľovali na mňa oči .
"Počkáme si ho a .. " začal som .
"Pošleme do Norska ako Averyho ! " dokončil za mňa Paroháč .
"Tak to určite , " pokrútil hlavou Remus " viac problémov už nepotrebujeme . "
"Psst ... Už ide ! " Utíšil som ich ked sa jeho silueta zjavila pred nami .
"Ahoj , Oskar , kamoš ," oslovil som ho skôr akoby James stihol vysloviť nejakú kliatbu .
Oskar si ma len so zdvihnutým obočím premeral . " O čo ti ide ? "
"Daj od Evansovej tie špinavé paprče preč ! " zvolal Paroháč ostro .
"Lebo čo ? " uškrnul sa posmešne .
"Lebo by to nemuselo skončiť najlepšie ..." hrane som sa usmial čo ma stálo veľa úsilia .
Nenávidel som ten jeho premúdrelí ksicht .
"Prečo ? " Hral sa na hlupáka až som mu skoro vrazil .
"Nepáči sa nám to , dúfam že je ti jasné kto sme . " Zahral sa na drsného Paroháč .
Ked ide o Evansovú nesere sa .
"Ste zbabelí zasrani ktorý si myslia že im patrí celá táto škola a môžu každému rozkazovať ale veľmi sa mýlia a môžu sa veeeľmi popáliť ked stou hrou na bohov neprestanú . "
Obišiel ma a James naňho vypálil zaklínadlo . Premudrelec odletel do steny a padol na zem .
"Nevyhrážaj sa bohom , Freeman . " odsekol James nahnevane , prekročil jeho telo a šli sme dalej .
"to si trochu prehnal, nemyslíš ... " začal Námesačník no ja som mu skočil do reči .
"To bolo super , Paroháč ... Ten sa už viac nebude naparovať. "
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SáraD. SáraD. | E-mail | Web | 9. září 2016 v 12:35 | Reagovat

hezky napsané a samozřejmě se těším na pokračování

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama