2. bosorka

8. září 2015 v 18:27 | *paprča* |  Cat love
Po dlhšom čase je tu pokračovanie , nestíham to sem pridávať začala škola a tak na blog mi neostáva veľa času :/ no dúfam že sa vám bude páčiť a prídete znova aa blablablá :)
Príjemné čitanie S vyplazeným jazykem, mačičky .






Peknému čiernovlasému chlapcovi sa pri opätovnom pohľade na takmer mrtveho vtáčika naplnili oči slzami . "Zachráň ho," prosil ju .
"Ako ? " Caroline ohromene stála a civela naňho . "kde je Igy ? "
"Zachráň ho ! " prosil ju a nežne pohadil vtáčie krídlo . "Použi silu . "
"Silu ? "
"Chci to ... najviac na svete ! Nevidíš ako trpí ? "
Caroline si ohromene kľakla k zvieraťu , nevediac prečo to robí , asi jej ho bolo ľúto ako tam bezbranne ležal a vydychoval z posledého .. a ten chlapec ... nechcela aby sa rozplakal . Túžila ho vidieť usmiateho a šťastného . Správí pre to čokoľvek.
Sklonila sa nad vtáčika a sledovala niečo zelené čo sa mu tlačilo z pootvoreného zobáčika .
-Duša - oznámil jej neznámy hlas v hlave .
Vznášalo sa to pár centimetrov nad jeho bledím zobáčikom .. ked niečo rýchlo nespraví jeho nesmrtelná dušiška sa navždy od delí od tela .
Nabrala vzduch do pľúc a fúkla . Zelený obláčik sa zatočil vo vzduchu a preklzol cez zobáčik naspäť na svoje miesto.
Na mieste kde malo byť srdce mu cez perie presvital zelený obláčik ...
Nadšene sledovala ako sa vdačne nadýchol a zatrepotal viečkami .
-Ďakujem , bosorka - zasmial sa jej v hlave další hlas .. iný ako ten prvý , drsnejší .
"Kriste ! " spamätala sa až ked krásny vtáčik odletel.
Zvalila sa vystrašene na zem. "čo to bolo ? čo si ty ? kde je Igy ? " chrlila na chlapca otázku za otázkou .
Šťastne na ňu uprel žlté oči mačky . "Si výnimočná . "
Nadchlo ju že jeho hlas znel konečne veselo .
"Ten vták mi povedal bosorka ? " Zamračila sa a od nervov odšklbla steblo trávy .
"Prečo to robíš ? " Prepichol ju vražedním pohľadom chlapec . "nenič tie živé rastlinky ! Užaj ich oprav ! "
Ani si neuvedomila že mala plné hrste trávy .
"Necítiš ako ich to bolí ?" karhal ju dalej .
"Prepáč .. " Priložila steblá trávy tam kde ich otrhla a fúkla ... Malé červené dušičky rastlín opäť vstúpili o svojich tiel .
"Ako to že som to predtým nedokázala ? "
"Len obrovský šok dokáže vyvolať aktiváciu čarovnej mocy .. "
"Waww.. " šepla a dezorientovane sa rozhliadala okolo . " ty si Igy ? "
Chlapec sa jemne pousmial . "Doma ma volajú Dragan . "
"Doma ? "
"Ano .. tam kde bývam ked práve nie som na misii .. " usmial sa . " nechápem ako si mi mohla dať meno Igor ! Nevyzerám ako Igor.. "
"Priniesla som ťa domov ked si bol ešte malé mačiatko ... Počkaj ! To môžem vyliečiť aj Margaret ? "
"Rakovina je neliečiteľná ... "
"Ale... "
"Srandujem , ty breza , " zasmial sa zvonivo . "Konečne si sa aktivovala ! Osem rokov ! Koľko som nečakal ani u Miriam a to je riadna popletka... "
No Caroline ho už nepočúvala , vyskočila prudko akoby sedela na ježkovi a rozbehla sa domov.
"Čakaj .. kde letíš ? " dychčal za ňou Dragan . "Musíme isť .. "
"Margaret ... " v letela do ich domu . "Budeš zdravá .. " Prehľadávala izby no Margaret nikde . "Margaret... " v behla do kúpeľne . "Marg.. " zasekla sa . "Nie.... " do očí sa jej nahrnuli slzy .
Margaret ležala mrtva vo vani .
"Nevidím jej dušu ! " jačala Caroline na Dragana ktorý sa tváril takmer tak smutne ako pri polomrtvom vtáčikovi . " ľudská duša je iná ? "
"Caroline... " zapriadol nežne . "už je neskoro... utopila sa .. "
Caroline zdesene klesla na zem , nemohla sa pozerať na to nahé mrtve telo jedinej osoby ktorá kedy dokázala zaplniť chýbajúce miesto v jej srdci .
"Prečo sa išla kúpať bez môjho dozoru ? " plakala a slová jej takmer nebolo rozumieť . " bola slabá ! Nemala tam liezť .. " Skryla si tvár do dlaní .
Opustila ju , práve teraz ked ju mohla vyliečiť . Ostala sama ...
Ako jej to mohla urobiť ? Nechať ju isť do decáka ...
"Nie .. nie nie ... " plakala .
"Caroline... " čupol si k nej chlapec a pohladil ju po pleci .
"Nedotýkaj sa ma ! " prudko sa od neho odtiahla . "To ty za to môžeš ! Nebyť teba .. žije ! " hysterčila .
"Prosím...ukľudni sa ..." šepkal celkom pokojne .
"Daj mi pokoj ! " Postavila sa na roztrasené nohy a rozbehla sa preč .
Zamkla sa vo svojej izbe a rozvalila sa na posteľ .
Zaborila si tvár do vankúša a plakala.
- umrela jej matka, poručníčka a nádej na nový život ...
Všetko bolo preč..
"Nemali by sme zavolať pohrebákov ?" ozval sa pri nej Dragan .
"čo ? " poskočila od ľaku .
Ako sa dostal cez zamknuté dvere ?
Pozrela na dvere no tie boli ako ich nechala.
"než začne rozklad... " posadil sa k nej na postel . " viem že ťa tá strata bolí . " pokračoval lebo dalej trucovala. " no musíme isť dalej ... a poznám miesto kde sa na teba už všetci strašne tešia.. "
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sára Dracová Sára Dracová | E-mail | Web | 8. září 2015 v 19:17 | Reagovat

Zajímavé pokračovaní objevit v sobě takové schopnosti :( i odyz je smutné, že Margaret už nepomohla, snad její další osud, tedy děj pro ní nebude tak smutný a nebude muset do dětského domova.

2 Nagisa Nagisa | Web | 9. září 2015 v 13:42 | Reagovat

ahoj píšu na blog :) přidávám si tě do affs :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama