láska

4. srpna 2015 v 15:09 | *paprča* |  Iné
taak další pribeh je tu .
"ktorá bola tvoja prvá ? " spýtam sa a vyfúknem dym .
"Megan Wolfová , " usmeje sa do prázdna, " vtedy mala 16 a ja len 12 rokov . "
Zapáli si dalšiu cigaretu " Miloval som ju , nikdy na ňu nezabudnem . Zlomila mi srdce" zasmeje sa štekavo .
"Takže ona z teba toto urobila , " usudim zahasím svoju cigaretu. " Vidiš tie hviezdy ? To sú zlomené srdcia všetkých žien . Tvojich obetí je tam asi táto polovička , " Ukážem rukou na hviezdnatú oblohu .
"Zlomené srdcia mužov sú kde ? "
"Muži sa tvária priliš drsne aby to dali najavo , mužské srdcia sú hlboko ukryté v podzemí . "
"No ty si to moje vyhrabala a ukradla si si ho . "
"Mám ho dobre ukryté . " zasmejem sa .
"Nedolám ho ,dobre ? "

Nikdy som nebola šťastnejšia ako teraz . Je len môj ....
"Zlatko ? " vykukne z kuchyne jeho strapatá hlava . " Ak by sa stalo čokoľvek , hocičo ... pamätaj že ťa milujem .. "
Zmätene prikývnem .
"čo také by sa mohlo stať ? "
"Ja ... " Zahryzne si do plnej pery a podá mi nejaký list .
Bol to výsledok nejakého vyšetrenia ....
"Prečo si mi nepovedal že máš leukemiu ? "Vyhrknu mi slzy do očí . "Nie ty neumrieš budeme bojovať ! "
No jeho výraz tváre naznačoval opak .
"Nechcem ... " odkašle si . " nechcem čakať na smrť , ležať v nemocnici ... nechcem aby si ma tak videla . "
"Môžeš prežiť .. je veľa ľudí čo sa z toho dostalo .. ty ... my to dokážeme.. " plačem , bezmocne klesnem na zem .
"Prosím bojuj , kôli mne ! "
Láskavo sa ku mne nakloní a postaví ma na nohy , nežne ma pobozká na čelo .
"Budeme bojovať . " prisľúbi mi . " do poslednej chviľki. " Zdvihne ma na ruky . " Už som ti povedal ako veľmi ťa milujem ? "
"Ano ... " spokojne si zaborím tvár do jeho pleca . " už ma viac takto nestraš !"

O rok :

Prežili sme rok plný strachu a nemocničného smradu .Choroba ustúpila , doktori nič nesľubujú ale mal by byť v poriadku.

"Idem , zlatko . " Pobozká ma na líce . " nečakaj ma prídem v noci , kolega má narodeniny . " Stisne ma v objatí .
"Ale ponáhľaj sa . " Zamračím sa .
"Budem , " pustí ma, venuje mi úsmev a zmizne za dverami .
Večer mi zazvonil telefon a nejaký mužský hlas mi oznámil že ,môj manžel mal havariu a zomrel .
Zruril sa mi svet , ostala som sama .
Prečo teraz ? Ked sme mohli byť konečne šťastný ? ked bol zdravý ... prečo teraz ked jeho dieťa nosím pod srdcom ?
Vyšiel tými dverami a už nikdy nimi nevojde .
Svet je tak krutý ...

"Bol to bojovník vyhral nad chorobou , no v pekle ho potrebovali viac ako tu . "
"Nie , " pokrútim hlavou . " išiel do neba , teraz nás sleduje a smeje sa na našom utrpený . "
"Nemal oddísť !"
"čaká ma musím isť za ním ... "

- Len 22 ročná žena si zobrala život , našla ju jej susedka . Zatiaľ sa nevie prečo to spravila no jej najbližší sa domnievajú že po smrti jej manžela nemala prečo žiť -

"Nevládala som žiť bez teba , " usmeje sa naňho .
"Chýbala si mi . " jemne ma pobozká na čelo a pohladí naše nenarodené dieťatko .
Znovu sme spolu , teraz už navždy .




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama