2. kým slnko zapadne

26. srpna 2015 v 16:18 | *paprča* |  Natalie Stevensová






"Ako sa voláš ? " ozvalo sa placho dievčatko ked sa brodili vodou na breh .
"Natalie Stevensová , " chabo sa na ňu usmiala Natalie .
"Ja som Anie Wolfsonová , " osmelilo sa dievčatko . " Môžem ťa volať Natie ? "
Anie bola výrečné dieťa , nikoho sa nehanbila a proti stresu bojovala rozprávaním .
"Ked chceš , " zamrmle Natie to už vyšli na pláž .
"Ty ma môžeš volať Anie alebo Sue , " usmievala sa Anie . " je tu nejak teplo .. "
"Sue ? " nechápala Natalie .
" Chcela by som sa volať Sue ... je to tak čarovné meno ... " rozplývala sa Anie a vyzliekla si zimnnú bundu . "čo budeme robiť ? " fňukala Anie , znovu ju premohli obavy . " maminka ma bude hľadať ... "
" Najskôr sa vysušíme .. " trepala Natalie " neboj sa budeme v poriadku .. "
- zomrieme tu - prebehlo jej mysľou.

"je tu hádam sto stupňou .. " komentovala Anie už len v tielku a roztomilých nohavičkách s mikey mousom . "nemáme letné oblečenie .. "
"Aspoň žijeme ! " zahriakla ju Natalie .
"Mohli sme zomrieť ? " Anie skrivila tvár v plačlivej grimase .
"Samozrejme že nie , " rýchlo zahovárala Natie lebo jej nechýbal další zachvat plaču , " len som žartovala . "
"Tak už viac nežartuj ! " smrkla nahnevane Anie .
"Ale Anie , už si veľká slečna ! Mala by si pochopiť nevinní žart . " podpichla ju Natie .
" Mám iba deväť rokov ! Umriem deväť ročná ! " hysterčila malá .
"Nikto nezomrie ! "
"A čo budeme jesť ? "
"Ulovíme ..alebo najdeme nejaké ovocie . "
"Prisahaj že nezomriem ! " rozkázala jej malá blondína .Anie mala naozaj krásne zlatisté kučeravé vlásky ako kúsky slnka .
"Prisahám ! " prevrátila očami Natalie .
"Prisahaj že ma zoberieš domov ! "
"Prisahám ! "Natalie už začínala byť nervozna . " Už stačilo ! " zavrčala ked Anie otvárala usta že ešte niečo povie.
"Ja len že tam sú nejaký ľudia ! " urazene ukázala prstom .
A naozaj . Blížili sa k nim štiri osoby mužského pohlavia .
"Obleč sa ! " zavelila Natalie , " len nohavice , bundu nechaj tu ! "
Ked sa obe obliekli vyrazili naproti tým ľudom .
- tak predsa prežijeme - potešila sa v duchu Natie .
"Dobrý deň , my sme .. " začala Natalie .
"Mala byť len jedna ! "zašomral jeden s dlhočíznou čiernou bradou . Aj napriek tej otrasnej brade nevyzeral zle .
"Kde to sme ? " spýtala sa Natalie slabým hlaskom .
"V kráľovstve vášho otcaa . .. " odpovedal ten istý bradáč.
Natie ledva udržala hysterický smiech .
"Nie to bude tá mala ! " vyhrkol další , nízky mohol merať tak 1,5 metra ale vyzeral najnormálnejšie .
"Zoberme ich obe .. pre istotu .. " zavelil najvyšší s najdlhšími vlasmi .
"O čom to hovorite ? " šepla Anie
"Podte ,kým slnko zapadne . " Obkľúčili ich a tak išli .
"Bojím sa , " zašepkala Anie Natalie a pozorovala západajúce slnko , ako žeravá guľa sa pomaly sa plazilo po oblohe.
" Neboj ! " stisla jej malú ručku Natie , no ani jej nebolo všetko jedno .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sára Dracová Sára Dracová | E-mail | Web | 27. srpna 2015 v 17:01 | Reagovat

Velmi zajímavé pokračování, jsem zvědavá co se bude dít dál a kdo je otec Anie nebo Natie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama